Myšlienka založiť samostatnú divadelnú inštitúciu sa objavovala v 40. rokoch 20. storočia. "No
začiatky Divadelného ústavu možno hľadať na pôde Slovenského múzea
(dnešné Slovenské národné múzeum) až v 50. rokoch 20. storočia.
Presnejšie, 1. marca 1953 na jeho pôde vzniklo Divadelné oddelenie," približuje
počiatky inštitúcie PR manažérka Eva Fačková. Dodáva, že dokumentáciou
archívnych materiálov a múzejných artefaktov poverili prvú slovenskú
divadelnú režisérku Magdu Husákovú-Lokvencovú, ktorá v tom čase, po
nútenom odchode z Divadla Nová scéna, pracovala v múzeu. "Po jej
odchode zo Slovenského múzea nastala istá odmlka – až do roku 1957.
Vtedy nastúpil do múzea divadelný historik Andrej Smolinský, ktorý
podnikol dôležité kroky k spolupráci s pražským Divadelným ústavom.
V roku 1961 vznikla bratislavská pobočka pražského Divadelného ústavu,"
vysvetľuje Vladislava Fekete, riaditeľka Divadelného ústavu, ktorý
odvtedy prešiel zásadným vývojom s ohľadom na kultúrno-politickú
atmosféru v krajine.
V jubilejnom roku chystá okrem pravidelných projektov zameraných na
drámu a divadlo (súťaže DRÁMA a Dramaticky mladí, festival Nová
dráma/New Drama, Noc divadiel), publikačnej činnosti aj projekty
zamerané na širšiu verejnosť. Pri príležitosti Svetového dňa divadla
(27. 3) spustil prvú fázu výskumného projektu Divadelné prechádzky.
Prostredníctvom neho je možné spoznať divadelnú históriu desiatich
slovenských miest a obcí. Finalizuje tiež Virtuálnu databázu slovenského
divadla, ktorá prepája informačný systém etheatre.sk s vedeckým,
umeleckým a výskumným materiálom Múzea Divadelného ústavu, jeho
verejného špecializovaného archívu, Špeciálnej knižnice a dokumentačných
fondov. "Bude pomôckou nielen na študijné a výskumné účely, aj
širšia verejnosť v nej nájde všetky potrebné informácie o slovenskom
divadle," dodala Fačková k databáze, v ktorej sa bude nachádzať
takmer milión údajov o slovenskej profesionálnej divadelnej scéne
a približne 60.000 digitálnych dokumentov.
Výzvou pre divadelníctvo nielen na Slovensku ostáva pretrvávajúca
pandémia COVID-19. Scénické umenie si vyžaduje osobný kontakt s divákom,
tomu však súčasná situácia nepraje. Predstavenia a diskusné platformy
sa teda zrejme odohrajú v online prostredí. "Určite si ich pozrú aj
takí diváci, ktorí by sa za bežných okolností nevybrali do divadla
v inom meste. Paradoxne sa vďaka virtuálnemu svetu rozširuje poznanie
o našom divadle," uzavrela Fekete.